V průmyslové praxi je již poměrně běžné, že návrh a úpravy výrobních linek se nejprve provádí ve virtuálním prostředí, tj. s využitím tzv. digitálního dvojčete výrobní linky. Důvodem je lepší kontrola nad návrhem výrobní linky, výrazné zkrácení jejího zprovoznění a samozřejmě nižší náklady. Ten samý koncept je možné aplikovat na laboratorní systémy. Moderní laboratorní systémy jsou velmi sofistikované, vysoce konfigurovatelné a musí splňovat přísné nároky provozů dnešních laboratoří. Navrhnout a nakonfigurovat laboratorní systém přesně pro potřeby laboratoře je komplexní úkol. Úspěch tohoto procesu hodně závisí na úzké spolupráci laboratoře s tím, kdo systém navrhuje a konfiguruje.

V tomto příspěvku si ukážeme digitální dvojče systému DxA 5000 Fit, které vzniklo ve spolupráci ČVUT a Beckman Coulter. Ukážeme jeho výhody pro návrh řešení na míru, tak i možnosti pro adaptaci již instalovaných systémů.

Črevné baktérie esenciálne vplývajú na biologickú dostupnosť a resorpciu živín a minerálov. Priaznivý vplyv probiotických kmeňov na vstrebávanie minerálov je sľubný vo vzťahu k zloženiu a metabolizmu črevného mikrobiómu a tiež vitalite hostiteľa. S rastúcim záujmom o výskum ľudského črevného mikrobiómu a s jeho napredovaním rastie počet štúdií, ktoré overujú mnohé hypotézy naprieč rôznymi kohortami. Dnes už je hodnotenie črevného mikrobiómu (probiózy/disbiózy) dôležitou súčasťou diagnostiky a/alebo terapie viacerých druhov ochorení počnúc metabolickými (napr. diabetes, prediabetes a metabolický syndróm), pokračujúc neurodegeneratívnymi (napr. Parkinsonova choroba, ALS, roztrúsená skleróza) končiac rôznymi druhmi rakovinových ochorení. Zdravý životný štýl, strava, telesný pohyb a užívanie probiotík prinášajú výhody, ako je obohatenie rôznorodosti mikroflóry, rast prospešných baktérií a potláčanie patogénnych populácii.
Výskumné úlohy boli podporované grantovými schémami APVV-17-0099 a VEGA 1/0260/21.

Kardiovaskulárne ochorenia(KVO), napriek zlepšujúcej sa diagnostike a liečbe, sú stále hlavnou príčinou morbidity a mortality. Význam prevencie KVO je preto nespochybniteľný.

Komplexné informácie týkajúce sa problematiky diagnostiky a liečby dyslipidémií, ktoré priniesol ostatný spoločný konsenzus Európskej kardiologickej spoločnosti a Európskej spoločnosti pre aterosklerózu prezentovaný v 2019 ESC/EAS Guidelines for the management of dyslipidaemias: lipid modification to reduce cardiovascular risk, stanovisko výboru Českej spoločnosti pre aterosklerózu k tomuto odporúčaniu a tiež predchádzajúce odporúčania navrhujú referenčné postupy určené pre klinickú prax a laboratóriá.

V oblasti laboratórnej diagnostiky ide o dáta, ktoré sa týkajú: výberu vyšetrovaných parametrov krvných lipidov a lipoproteínov, použitia apolipoproteínu B a lipoproteínu(a) pre odhad rizika KVO, cieľových hodnôt krvných lipidov a lipoproteínov a ich hodnotenia na výsledkových listoch a tiež vplyvu jedla na hladinu krvných lipidov.

Kľúčové slová: cholesterol, LDL-cholesterol, lipoproteín (a), non-HDL cholesterol, apolipoproteíny, cieľové hodnoty.

Vitamín D predstavuje hormón pôsobiaci na úrovni genómu, ktorý obsahuje približne 105-106 funkčných väzobných miest pre jeho receptor. Ovplyvňuje nielen metabolizmus vápnika a fosforu ale má komplexné a nenahraditeľné účinky v imunitnom systéme. Za normálnych okolností pri dostatočnej slnečnej expozícii si vie náš organizmus vytvoriť až 80 % aktívneho vitamínu D. Podľa dostupných štúdií a epidemiologických prehľadov možno detegovať deficit vitamínu D mimo letné obdobie u väčšiny našej populácie.
Z hľadiska imunitného systému disponuje vitamín D komplexnými imunoregulačnými a modulačnými účinkami, pričom receptor pre vitamín D je exprimovanými mnohými imunocytmi. Ovplyvňuje tak vrodenú ako aj získanú imunitu, podieľa sa na procese maturácie a diferenciácii imunitných buniek a moduluje cytokínové mikroprostredie. Deficit vitamínu D má tak oseálne ako aj extraoseálne dôsledky, pričom podstatná časť z nich je asociovaná s imunitnou dysfunkciou. Deficit vitamínu D zvyšuje riziko pre respiračné infekcie a ich komplikácie. Pravidelná suplementácia vitamínu D je jedným z faktorom optimalizujúcich imunitného funkcie, znižuje riziko respiračných infekcií (cca. 25% redukcia) a ich komplikácií. Tento efekt je skôr pozorovaný pri pravidelnom dennom podávaní nízkych a stredných dávok a nie pri nárazovej intermitentnej suplementácii vysokými dávkami. Vitamín D má svoje miesto v prevencii aj liečbe alergických ochorení. Nemenej dôležitým mechanizmom účinku je aj interakcia vitamínu D s mikrobiómom na slizniciach.
Deficit vitamín D predstavuje globálny problém, pričom pravidelná suplementácia vitamínu D môže komplexne pôsobiť nielen v liečbe ale aj prevencii širokého spektra imunitných aj neimunitných ochorení.

Automatizované krvinkové analyzátory a koagulometre generujú presné výsledky v takmer všetkých vzorkách. Každé laboratórium sa občas stretne so situáciou, keď analyzátor výsledok pre jeden alebo niekoľko parametrov nevydá vôbec, alebo pri výsledku je prítomné hlásenie signalizujúce, že výsledok je otázny. Analýza jednotlivých hematologických parametrov môže byť ovplyvnená bunkovými alebo nebunkovými faktormi prítomnými v krvnej plazme, ktoré vyvolávajú špecifické interferencie. Ak je dôvod interferencie známy je nutné, ho odstrániť alebo s interferenciou počítať pri interpretácii výsledku. V prezentácii uvádzame prehľad známych príčin nespoľahlivých výsledkov krvného obrazu a hemokoagulačných parametrov.

Predkladáme laboratórne nálezy v krvnom obraze pri pseudotrombocytopénii, prítomnosti chladovej protilátky, pri lipémii, hemolýze a hyperbilirubinémii ako aj u pacientky s vrodeným deficitom pyruvátkinázy s retikulocytózou so súčasným výskytom Heinzových teliesok.

Klinicko - laboratórne vyšetrenia hrajú významnú úlohu v skríningu, diagnostike a liečbe ochorení. Poskytujú až 80 % objektívnych informácií o pacientovi a urýchľujú tak diagnostický proces. Preto je veľmi dôležitá ich správna interpretácia a spolupráca medzi klinikom a laboratórnym diagnostikom.

V prednáške bude odprezentovaných 5 kazuistík, u ktorých pri správnej interpretácii výsledkov laboratórnych vyšetrení a ich doplnení, došlo ku upresneniu resp. zisteniu inej závažnej diagnózy. Jednalo sa o konečné diagnózy: hereditárna hemochromatóza, hereditárna eliptocytóza, adenocarcinóm obličky, talasémia beta a talasémia alfa.

Predanalytická fáza je neoddeliteľnou súčasťou laboratórneho vyšetrenia, zahŕňa všetky činnosti, ktoré sa vykonávajú pred samotnou analýzou vzorky. V laboratóriu predanalytická fáza zahŕňa príjem vzorky, jej označenie, registráciu, centrifugáciu, odviečkovanie, alikvotáciu, rozdelenie na jednotlivé prístroje. Všetky tieto kroky predstavujú veľa manuálnych činností a sú spojené s častou chybovosťou.

Predanalytická linka Automate Family je plne automatický systém predanalytickej, a čiastočne aj postanalytickej fázy. Je to otvorený systém, nastaviteľný podľa konkrétnych potrieb užívateľa. Neumožňuje centrifugáciu vzoriek, umožňuje automatizáciu procesov odviečkovania, alikvotácie a triedenia vzoriek pre jednotlivé prístroje, čím dokáže zredukovať počet manuálnych krokov pri manipulácii so vzorkou po centrifugácii. Po analýze vzorky umožňuje uložiť skúmavky do archívu, kde sa dajú veľmi jednoducho vyhľadať pre potreby prípadného doordinovania vyšetrení. Použitie linky znamená výrazne zníženú chybovosť hlavne pri alikvotácii vzoriek a doordinovaní vyšetrení.

Cieľom tejto prezentácie je predstaviť činnosť predanalytickej linky Automate na našom pracovisku, naše niekoľkoročné skúsenosti s jej prácou a hlavne prínos linky pri spracovaní vzoriek pred analytickým procesom.

Základní orientace v úrovních automatizace klinických laboratoří. Stanovení úrovně automatizace, jež můžeme dosáhnout bez nutnosti výrazných investic při nasazení stávajícího klinického IT.

Co bylo dříve HW nebo SW? Zamyšlení se nad stavem vývoje HW a SW. Funkční pohled a zároveň hledisko legislativy a etiky.

Představení pojmu “klinické IT“ z hlediska jednotlivých částí.

Představení typů uživatelů klinického IT. Na jedné straně uživatel preferující jednoduchost a vysokou míru přednastavení a na druhé straně ten, který si systém sám rád nastaví dle vlastních požadavků.

Základní možnosti implementace a provozu klinického IT.

Co obecně schází pro posun úrovně automatizace na pracovištích.

Závěrem jednoduché shrnutí a seznámení se s úrovní klinického IT, kterou umíme nabídnout.

Termín „preanalytická fáza“ sa v literatúre zaviedol v 70.-tych rokoch minulého storočia.

Od začiatku bolo hlavným zameraním laboratórnej medicíny poskytovať hlavne vysokokvalitné analýzy. Postupom času sa však ukázal význam extraanalytických fáz a ich prínos na celkovú kvalitu. Keďže však úvodné preanalytické procesy prebiehajú mimo laboratória a väčšinou bez jeho dozoru, všetky profesie zúčastňujúce sa na týchto krokoch procesu, od výberu testu až po odber vzoriek biologického materiálu a transport, sa musia zapojiť zodpovedajúcim spôsobom. Zameranie sa výlučne na vnútrolaboratórne procesy by nebolo dostatočné na dosiahnutie najlepšej možnej preanalytickej kvality. Pracovná skupina pre preanalytickú fázu (WG-PRE) Európskej federácie klinickej chémie a laboratórnej medicíny (EFLM) poskytla v posledných rokoch niekoľko odporúčaní, stanovísk a vedeckých dôkazov s cieľom štandardizovať preanalytickú fázu v celej Európe. Jednou z jej stratégií na dosiahnutie tohto cieľa je vzdelávacie úsilie.

Preanalytická fáza je kľúčová na zabezpečenie kvality in vitro diagnostiky. Medzi hlavné aspekty, ktoré zvyšujú zraniteľnosť tejto časti celkového procesu vyšetrovania, patrí nedostatočná štandardizácia rôznych postupov pri odbere, manažovaní, transporte a spracovaní vzoriek biologického materiálu. Rovnako ako v ťažkom priemysle, cestnej doprave a letectve, je technologický pokrok veľkým prísľubom znižovania rizika medicínskych a diagnostických chýb, vrátane tých, ktoré sa vyskytujú v extraanalytických fázach celkového procesu vyšetrovania. Niektoré potencionálne užitočné technologické možnosti, ktoré ešte nie sú rutinnou praxou, môžu byť obzvlášť vhodné na zlepšenie kvality preanalytickej fázy v budúcnosti. Ide najmä o zavádzanie robotických zariadení na flebotómiu s ihlou, aktívnych krvných hadičiek, dronov na transport vzoriek biologického materiálu, inovatívnych prístupov na detekciu falošnej hemolýzy a softvérových produktov na zaznamenávanie preanalytických chýb.

Aj tohtoročná konferencia EFLM o preanalytickej fáze pod názvom „Preanalytické zlepšovanie kvality – interdisciplinárna cesta“, bola zameraná najmä na vyjadrenie názorov rôznych profesií na preanalytické procesy s cieľom získať spoločný základ ako návod na ďalšie zlepšenia. Stane sa napokon integrovaná diagnostika budúcnosťou pre laboratórnu medicínu?

O prehľade znalostí preanalytickej fázy pojednáva aj analýza získaná z dotazníkov ambulancií praktických lekárov a zo špecializovaných ambulancií.

MarathonLab je projekt lékařů IKEM pod vedením MUDr. Marka Protuše z Kliniky anesteziologie, resuscitace a intenzivní péče IKEM, kteří sledovali jaký vliv má uběhnutí maratonu na organizmus amatérského běžce. Projekt se uskutečnil během Pražského mezinárodního maratonu 5.5.2019.

Cílem pilotní studie bylo zjistit, k jakým změnám dochází u amatérských běžců v kardiovaskulárním systému a ve funkci jater a ledvin po odběhnutí maratonské distance.

Metodika: Prospektivní observační studie

• Den před maratonem bylo účastníkům studie provedeno preventivní kardiologické vyšetření (fyzikální vyšetření, měření krevního tlaku, EKG, transtorakální echokardiografické vyšetření (TTE) a odběr žilní krve k biochemickému vyšetření (kardiomarkery, jaterní enzymy, renální parametry).
• Během závodu probíhalo sledování závodníků jenom na základě zpětného sběru dat se sporttesterů.
• Po úspěšném absolvování maratonského závodu, bylo účastníkům studie provedeno kontrolní kardiologické vyšetření (EKG, měření krevní tlaku, TTE vyšetření), dále byl proveden kontrolní odběr žilní krve na biochemické vyšetření.
• Den po maratonu byl proveden kontrolní odběr žilní krve na biochemické vyšetření.

Na přednášce budou prezentovány dosavadní výsledky studie.

Východiska: Imunochemické reakce se užívají ke stanovení antigenů a protilátek včetně autoprotilátek. Jsou rychlé, dají se automatizovat, obvykle nevyžadují úpravu biologického materiálu. Musíme však počítat s četnými analytickými úskalími; patří mezi ně hook efekt či zkřížená reaktivita, ale i další vlivy, které ilustrují následující čtyři kazuistiky.

Případy: Přítomnost heterofilních protilátek (v tomto případě proti myším antigenům) vedla k falešně vysoké hladině hCG u 45leté nemocné. Před rozpoznáním interference podstoupila dvakrát revizi dutiny děložní a laparoskopii, uvažovalo se i o podání metotrexátu. Jsou probrány možnosti jak tento stav včas rozpoznat; že se nejedná o vzácný nález, svědčí i název „phantom hCG“, užívaný v literatuře.

U 86letého nemocného vedly perzistující vysoké hladiny digoxinu k jeho vysazení. Byly však způsobeny přítomností tzv. digoxin-like immunoreactive substances, nikoli předávkováním lékem.

U 58leté nemocné s bolestí na hrudi a nejasným ekg obrazem byla pro vysokou koncentraci hs-cTnI indikována koronarografie; nebyla nalezena významná stenóza věnčitých tepen. Pro normální hladinu hs-cTnT bylo vysloveno podezření na přítomnost makro-cTn I, která byla potvrzena gelovou filtrací.

64letý nemocný byl vyšetřován pro patologické koncentrace hormonů štítné žlázy (vysoké FT₄ a FT₃, nízký TSH). Přestože neměl klinické známky onemocnění štítné žlázy, byl pro podezření na primární hypertyreózu postupně léčen dvěma tyreostatiky; nedošlo však k úpravě laboratorních hodnot, ale objevily se klinické známky hypotyreózy. Dodatečně bylo zjištěno, že nemocný užíval na sclerosis multiplex velké dávky biotinu; protože imunochemické stanovení tyroidálních hormonů bylo založeno na vazbě streptavidin-biotin, vedl přívod biotinu k falešně vysoké hodnotě FT₄ a FT₃ (kompetitivní metoda) a falešně nízké hodnotě TSH (sendvičová metoda). Po vysazení biotinu byly hladiny tyroidálních hormonů normální.

Závěr: Při interpretaci imunochemických metod se mohou objevit nečekané problémy, které vedou ke špatné diagnóze, nevhodnému zákroku či léčbě nebo naopak k jejímu opomenutí. Příčinou může být přítomnost heterofilních protilátek, makroproteinů nebo přívod biotinu u metod využívajících vazbu streptavidin-biotin. Pro odhalení možných interferencí je nezbytná znalost principů imunochemických metod a úzká spolupráce s klinickými pracovišti.